Song no. 3 from the collection Chansons provencales, deuxieme edition considerablement augmentee (Marseille, Laffitte et Roubaud, 1856) by Victor Gelu (dates inconnues), published in 1841. Public domain. Source spelling: gélusienne (graphie personnelle et pré-mistralienne de Victor Gelu, marseillais phonétique), reproduced unchanged.
Text
Qué jabò !
Qu'estrambò !
Ta plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Quinto fripo !
Tu , l'enfan dé Misè Babò ! . . .
Chi , l'entenderes l'Estarloguo
Quan mi digué : caspi ! qué pei !
Qu'es neissu toun mourra pa boguo :
Salu ! cousin-german doou Rei ! . . . .
Fran , Carambò , Raffeou é Pissarotto ,
En si truffan penseroun : lou mesquin
Sera toujou vendur dé bulletin ;
E pamen la vies , ma balotto !
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan dé Misè Babò ! . . .
Erian eilato su lou Barri ,
S'attaquavian oou bataïoun:
Trei gendarmo eme un Coumissari
Mi pescoun , é vague oou viouloun.
Mi vieou perdu , counoueissen leis Àpotro ;
Creidi , Messies, pieta ! sieou pa michan !
Foou gé dé maou : sieou Felipo Dantan !
E dé suito mi fan dé votro ! . . .
Qué jabò !
Qu'estrambò !
104 CBANSONS PROVENÇALES
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo !
Tu , l'enfan dé Misè Babò ! . . .
Mi menoun à la Prefeturo
Davan lou Dugou qué reven :
Oh ! qué tramblun ! eou m'asseguro ;
Mi pouarge la man en risen.
A soun signaou , Coumissari , gendarmo
Passoun per uei , é s'atrouvan soulé.
Ero moun ouncle ! . . . oou pouein qué lou piqué
Despui d'alor mi pouarto l'armo !
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan dé Misè Babò ! . . .
Va creiries ? douei superbei damo ,
Uno , vieio , qu'a tan bouen èr ,
L'aoutro , jouino , é fouesso pu flamo ,
M'embrassoun , mi loumoun soun chier !.
La ran-mama semblo la Boueno-Mèro :
Oourieou vougu saoupre l'Ave-Maria ,
Quan en plouran s'es messo à marmura :
Es tou la facho dé soun pèro !
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan dé Misè Babò !
Mettoun oou lissieou moun cieragi
E mei bouigneto , é moun camboï ;
M'arnesquoun mies qu'ei Roumavagi
L'ai vo lou muou dé sant Aroy.
Qu'unt api noou , remarquo ! é qué limaço !
paoure Chi , quan mi sieou vi tan beou ,
Mi sieou chaspa per senti s'èri ieou ,
En m'amiraian din sei glaço !
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan dé Misè Babò ! ^
Dooura coumo d'Avesque en capo ,
Per mi refresca lou barquieou ,
Lei proumié moustardié doou Papo
A taoulo soun dré darrié ioou .
Un gro Moussu lou souar mi desabïo
Caouffo moun lié, pui Tembaimo dé mus ;
E sei Mouazò si dien : es pa camus ;
Mai qué richo fìsolomïo !
Qué jabò !
Qu'estrambò !
ï'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan dé Misè Babò ! . . .
A la boouduffo , ei bïo , ei bocho ,
Esten vun dei pu fin nitar ,
Fasieou dé globou dé mei pocho ,
E disia : sies cresta , bastar !
Restre bastar , qué rodo ! quan sia mince !
Foou escupi sei parmoun per un soou ;
Basti dé pouen su lei vala quan ploou ;
Mai aro , m'en garci ! sieou Prince !
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan dé Hisè Babò !
Faouto d'un caffouchou , pecaire !
Senso cuberto é senso fué ,
Su l'aouguo , ei baoumo doou Gran-Caire ,
Ti l'ai battudo tan dé nué !
Mai poou veni Pluvioso é Vantoso ,
Passerouné ; creses qué la battrai
A moon casteou , mounte penecarai
Su mei coueissin caffi dé roso ! . . .
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . , .
Tu , Tenfan dé Misè Babò !
Qué dé crèto dé coou dé sabre
L'aboouminablo varminié ,
M'a regla dessu moun cadabre ,
Tan qué l'a tengu coumpainié ! . . .
Ai proun souffri ! mi mordré plu , cebeto !
Cacaraca dei pu noble mourroun
Cregnirai plu blaveiroou ni fleiroun
Qué dei sucé dé sei babeto !
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan dé Misè Babò ! . . .
A chivaou , en ran dé bataïo ,
Oou davan dei tambour-majou ,
Oou lué dei clicleto en tarraïo
Tendrai Pespazo, quaouquejou!
Alor vendré lei vouala per moun conte ;
Vé n'emplirai , dé chaple dé papié !
Voueli cuerbi lou famous Castagnié ! . . .
Oh ! moun istouaro sera un conte !
Qué jabò !
Qu'estrambò !
Ta plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan dé Misè Babò !
Ai dé bla per lei santeis obro ,
O coulèguo qué tira oou mur :
Pouarto-roumano , gus, manobro,
Marchan d'armana , decroutur
Buvè ! treissa ! guèto é bosso mortalo !
Dé vouesto peou descordura Fooussó l
Engouargua-vou dé barrieou dé glacé !
Frèro ! s'u mouà qué ze regalo !
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
OFelipo,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan dé Misè Babò !
Dessòuto leis ar de triounfle
Duven passa deman matin ;
Siguè brave ! foou qu'aco rounfle ;
Mai creide pa : jita peirin !
Qu'es dé manda lei dardeno à palado ,
A tiro-puou ! . . . misèri ! . . . su lou Cous
Lei double louei faras vira de' dous
Ramarciant à toun cambarado ! . . .
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , ma pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo ! . . .
Tu , l'enfan de' Misè Babò !
•
Ghi , ma famïo si languisse :
Adieou ! si veiren bessai plu.
Mai sounco vun dei tieou patisse ,
Sabes l'adresso doou Boumbu.
Conto su ieou , fegi , couar , san é tripo !
E quan vendras teis oubli à la zoua ,
Sé per sambi cantes : vivo lé Roua !
Àjusto en soungean à Felipo :
Qué jabò !
Qu'estrambò !
T'a plu qu'aqueou roun , sa pipo !
Felipo ,
Qu'unto fripo
Per lou fieou dé Misè Babò !
English translation of the full text forthcoming.
Notes
Published in February 1841, this song recounts, in an ironic register, the storybook fortune of young Philippe Dentend. A bootblack and news-crier in the streets of Marseille, he was taken in during 1814 by the Duchess of Orleans-Penthievre when the Orleans family landed there, after rumour made him pass for the natural son of the Duke of Montpensier. Having become a royal notary in Paris, he narrates, in the voice Gelu lends him, his own rise from the Marseille gutter to Parisian salons, with a recurring refrain on his passage from street urchin to prince.
Notable words
| Provençal | French |
| estrambò | exclamation d'emphase et de fierte comique |
| fripo | loque, guenille : ici surnom affectueux et moqueur |
| portafai | portefaix, portefaix des quais marseillais |
| roumavagi | pelerinage, ici employe pour une parure de fete |
| bastar | batard : mot dont le heros retourne le sens en fierte de prince |
Glosses are given in French, as delivered by our lexicographic source; an
English gloss is not yet available for these words.
Source: Victor Gelu, Chansons provencales, deuxieme edition considerablement augmentee (Marseille, Laffitte et Roubaud, 1856), 1841,
song no. 3. Public domain. Digitization:
https://archive.org/download/chansonsprovena00gelugoog/chansonsprovena00gelugoog_djvu.txt. Transcription and formatting by Lingua Nostra.