Song no. 4 from the collection Chansons provencales, deuxieme edition considerablement augmentee (Marseille, Laffitte et Roubaud, 1856) by Victor Gelu (dates inconnues), published in 1841. Public domain. Source spelling: gélusienne (graphie personnelle et pré-mistralienne de Victor Gelu, marseillais phonétique), reproduced unchanged.
Text
Eme Lissandro lou sarraire ,
En esten qué lou boues va gaire ,
Fen dé carcu
Sé buven miegeo à la taverno ,
Blagan de' cé qué nou councerno
À la chuchu.
Li dieou : coulèguo , as bèlo avé de croïo ;
Sies , coumo ieou , ren qu'uno boueno-voyo ;
Es pa per tu quó fan courre lei joìb !
— Leisso bouï , respouende , fincou oou bou !
Ancra vo gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Àncra vo gus , Tarribaren toujou.
As pa agu l'uei ! quan lou cor-mestre ,
Un finochou qué li soou restre ,
Un manelas ,
Dé voulado t'a di : coumpaire ,
Eicito oouré gran cavo à faire ;
Seré pa las ;
L'as respoundu : bouta , sigué pa en peno !
Es pa moun fouar lou travai à dougeno ;
Ieou , d'un plateou n'ai proun per ma quienzeno !
— Leisso bouï , coulèguo , fincou oou bou !
Ancra vo gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Ancra vo gus, Parribaren toujou !
As leou fini ta semanado :
Lou dilun fas la carougnado ,
E lou dimar ,
Quan ti fourrié rintra en campagno ,
Sies demouli per la castagno ,
Li vies plu clar !
Lon dé ta serro ai vi dé taranino ! . . .
S'as un buqué plaqua su leis esquino ,
Qué ti faran toun biai é ta platino !
— Leisso bouï , coulèguo , fincou oou bou !
Ancra vo gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Ancra vo gus , l'arribaren toujou.
Per fa resquïa la sarrïo
Sies pa counten d'uno boutïo
A chicouloun ;
Muou artera , senso cooussano
Escoularies lei damajeano
A plen jarrroun !
Pui lei chinouas , l'anisado , l'andayo ,
Lou roun , lou punch , lou cougna , taïo ! taïo ! . . .
Bugues pa tan , mandri : crompo dé braïo !
— Leisso bouï , coulèguo , fìncou oou bou !
Áncra vo gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Ancra vo gus , Tarribaren toujou. [
Tan signa ta fueio de routo ;
Mai poues pa faire bancarouto :
As qué vin pié !
Plu gé dé crèdi à la gargotto ,
E foou qué visques dé garrotto ,
En fusardié !
Su lou crestian partiras per l'Afriquo ;
Si va degli , senso jus , ta barriquo ;
Sé voues fuma , foou qué seques tei chiquo !
— Leisso bouï, coulèguo , finquo oou bou !
Ancra vo gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Ancra vo gus , Parribaren toujou.
Deja devales dé la biguo :
Toun capelé semblo uno figuo
Doou pecou touar ;
Un mié travè dé dé dé crasso
Luze su ta negro tignasso
D'entarro-mouar.
Quas , entrecuei , aquito , qué ti pende?
Es dé vin blan , moun paoure treisso-lende ;
Mai es pa aco qu'oou mai pende oou mai rende !
— Leisso bouï , coulèguo , fincou oou bou !
Ancra vo gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Ancra vos gus, Parribarentoujou.
A toun coupo-cuou dei diminge
Si li pendrié coumo à toun linge ,
Milo cuïé ;
Lou fré ti dounara la rampo
Sounco sies abïa dé pampo
Vo dé papié.
E sounco vies , chasque jou dé ta vido ,
Dei gourrinò ta misèri asseguido ,
N'en courriras dé fiero , dé bourrido !
— Leisso bouï , coulèguo , fincou oou bou !
Ancra vo gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Ancra vo gus , Tarribaren toujeu.
Ei portafai vendras dé bouffo ;
Ti la chooupinaran , la couffo ,
raffala !
T'acclaparan dé chichibèli ;
Per lei vendur dé santibèli
Seras mouela ! , . .
Tu qu'aoutrei fé trevaves lei borduso ,
Qu'as carina douei faroto estiruso,
Esfrayaras l'escaboué dei sabruso !
— Leisso bouï , coulèguo , fincou oou bou !
Ancra \o gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Ancra \o gus, l'arribaren toujou.
Ah ! nouzo-ti lei ribouletto !
Tu qu'as goouvi tan dé forchetto
En dejunan ;
Tu qu'as foundu tei parpaíolo
A sucegea pageou é solo ,
Lou é marlan ,
Lei plouraras tei bei moumen dé poumpo ,
Lei fin chodè troou groussié per ta troumpo ,
Quan oouras plu galetto , pan ni poumpo !
— Leisso bouï, coulèguo, fincou oou bou !
Ancra vo gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Ancra vo gus, l'arribaren toujou.
416 ÇHANS0NS PROVENÇALES.
E pui , lou fan ti nequerisse ;
Pui Lissandro foou qué perisse
Courao un viei chin !
Su lou revès dé quaouquo baoumo
Tarremarquaran fa la paoumo
Senso chacrin ;
E pui diran : sabè ben Barbo-Salo
Lou vaquo-bouen? a creba dé la galo :
Eier oou souar Van jita à Portugalo ! . . .
— Leisso bouï , coulèguo , fincou oou bou !
Ancra vo gus , vai , bouen Vitou ,
L'arribaren toujou :
Àncra vo gus , Tarribaren toujou.
English translation of the full text forthcoming.
Notes
Dated February 1841, the song stages a dialogue between the sawyer Lissandro and his mate Vitou, nicknamed Boueno-Voyo, a good-natured soul unable to refuse either drink or work. Each verse paints a facet of his life as a poor Marseille labourer, tavern binges, badly-paid work weeks, debts at the cheap eatery, ending in foretold misery and death; the fatalistic, jesting refrain promises that, rich or poor, one always gets there in the end.
Notable words
| Provençal | French |
| carcu | bavardage, papotage entre camarades |
| chuchu | en catimini, a voix basse |
| ancra | ancre, riche : oppose a gus, le pauvre |
| sarraire | scieur de long, ouvrier qui scie le bois |
| damajeano | dame-jeanne, grosse bonbonne de vin |
Glosses are given in French, as delivered by our lexicographic source; an
English gloss is not yet available for these words.
Source: Victor Gelu, Chansons provencales, deuxieme edition considerablement augmentee (Marseille, Laffitte et Roubaud, 1856), 1841,
song no. 4. Public domain. Digitization:
https://archive.org/download/chansonsprovena00gelugoog/chansonsprovena00gelugoog_djvu.txt. Transcription and formatting by Lingua Nostra.